Megan Mirandová – Tá, čo prežije
Nie je nič nebezpečnejšie ako lži, ktoré si sami nahovárame
Otvorila som list napísaný na linajkovej stránke z denníka. Mal zubaté okraje. Otcov rukopis presahoval riadky a písmená sa nakláňali mierne doľava, akoby sa pretekal, aby zachytil myšlienky na papier, skôr ako sa mu vyšmyknú. Bez pozdravu. Potrebujem sa s tebou porozprávať. To dievča. Videl som to dievča. Bez záveru. Zatelefonovala som Danielovi s listom v chvejúcich sa prstoch. „Vypočula som si tvoj odkaz,” povedala som. „Prídem domov. Povedz mi, čo sa deje.” (str.8)