Táňa Keleová - Vasilková – Čo to bude?

Romantika musí byť! Či už v podobe kníh, filmov, piesní či bonboniér so srdiečkami a ružami na prebale. Dobre sa predáva a ako sa hovorí: vlk sa nažerie a ovca zostane celá. Táňa Keleová – Vasilková ako autorka bestsellerov je toho jasným príkladom. Napriek tomu, že nejde v súčasnom zabehanom trende romanticko-erotickej literatúry, jej knihy sa predávajú ako delobuchy pred Silvestrom, majonéza pred Vianocami... ostatné si doplňte.

Hrdinka konkurujúca mučeníkovi Benediktovi

Jana má takmer štyridsať (lebo cieľová skupina čitateliek), je slobodná (pretože bývalý manžel agresor), má dospelú dcéru Zorku (lebo neplánované tehotenstvo), byt (áno, emancipácia), prácu kaderníčky a skvelú mladšiu sestru Máriu... teda mala sestru. Čo zlý osud a vyššie zlovestné, kruté a nespravodlivé sily nechceli, Mária dostala počas spánku krvácanie do mozgu a zomrela. Zostali po nej manžel Peter a malá trojročná dcéra Sára. Po kare sa naša hlavná protagonistka rozhodne, že švagor určite nebude vedieť zvládať chod domácnosti či starostlivosť o svoju dcéru (predkladá sa nám tu premisa, že muž bez ženy je v samotnej podstate neschopné indivíduum), a tak si ich oboch nasťahuje k sebe do bytu. Mučeník Benedikt s reťazami vrytými do svojho tela, hladovkou, namáhavou prácou drevorubača a s absenciou spánku sa ani len nechytá na našu Janu. Opätovne sú tu prítomné výjavy toho, ako protagonistka po svojich návštevníkoch upratuje, perie, žehlí, nechýba ani špeciálne vyváranie či obetavá starostlivosť o malú neterku (potreby druhých sú totiž prednejšie ako tie vlastné).

Čiernobielo a nie inak

Chabý, bezduchý dej, ak sa to tak vôbec dá nazvať (od pohrebu Janinej sestry sa v podstate nič závažné nedeje), vypĺňajú postavy, ktoré museli vyjsť z akéhosi mlynčeka na rozprávky, keďže sa tu stretávame so ženami sväticami, superženami, trpiteľkami a na druhej strane s neľudskými, egoistickými harpyami (myslieť na svoje vlastné potreby je totiž nehorázne). Podobne je tak tomu aj v prípade mužov. Tí pôsobia na čitateľa ako už spomínaní trpáci, nímandi (niktoši) a totálne nuly (švagor Peter, Janin exmanžel a mnohí ďalší), na strane druhej je tu protikladný prototyp „princa na bielom koni“ (rozumej nezadaný muž s vlastným úžasne zariadeným bytom, skvelou výnosnou prácou, hľadajúci jedinú naozajstnú lásku svojho života). Postavy sa nijak neposúvajú vpred, ostávajú na totožnom mieste, v zásade sa riešia iba partnerské vzťahy z pohľadu žien. Čitateľovi je úprimne jedno, či sa Peter „preberie“ a začne sa starať o svoju dcéru, či sa Kamila (najlepšia priateľka Jany) dá opätovne dokopy s jej manželom, nakoľko od neho a jej svokry ušla s dcérou, poprípade či sa k Jane navráti jej láska „na prvý pohľad“, pretože neznesie deti – malú Sáru (dôvod: jeho exmanželka trikrát potratila a odvtedy sa bojí detí = chceme psychologizovať postavu).

Koláč, ktorý smrdí

Nepopierateľnou, zásadnou prednosťou románu je jeho atmosféra. Priestor postáv hrá všetkými možnými farbami, príjemnými vôňami a chuťami, hrejivou rodinnou blízkosťou no čosi na tej celkovej štylizácii nesedí. Napriek vytvorenej povedomej, domáckej a ľúbostnej atmosfére celý dojem kazia plytké, ploché, nevýrazné postavy, ale hlave Jana, ktorá čitateľovi svojím zmýšľaním a konaním doslova „lezie na city“. Na nej a bezvýraznom príbehu padá toto autorkine univerzum, ktoré je síce príjemne, hladko a čitateľne napísané, no obal nie je všetko.

Záver

Román Čo to bude? od Táni Keleovej - Vasilkovej je zmes nádherných, lahodných detailov exteriérov či interiérov, ktorá je však zhumpľovaná schematickými, čiernobielymi, patetickými, tuctovými a takmer ťažko uveriteľnými charaktermi a slabým, úbohým, predvídateľným, nedostačujúcim dejom. Na knihe je vyslovene najkrajšia obálka, ktorá zaručene predáva, no vo vnútri na vás čaká zhnité jadro gaštana.