Sarah Larková – Vysnívaná krajina: Čas ohnivých kvetov
Čo by ste povedali na ponuku vysťahovať sa do neznámej vzdialenej krajiny? Do krajiny, kde sú úplne iné životné podmienky, počasie, jazyk, ktorým sa neviete dohovoriť, vidina vlastnej pôdy ale aj iné, život ohrozujúce nebezpečenstvá? V 19. storočí, krátko po zrušení nevoľníctva, zaslepená nádejou, sa do neznámeho prostredia rozhodla odísť komunita staroluteránskych rodín z Mecklenburska. Ich vysnívanou krajinou neobmedzených možností sa mal stať Nový Zéland.
Jakob Lange sa rozhodol vysťahovať so svojou rodinou z dobre známej dediny do úplne nového sveta. Všetko pre kus vlastnej pôdy, všetko pre vidinu lepšieho života, ale ako sa hovorí, nie je všetko zlato čo sa blyští. Ida Langeová, najstaršia dcéra Jakoba, s pokorou prijme toto nezvratné rozhodnutie otca, i keď na rozdiel od neho má reálnejšiu predstavu o tom, čo ich tam čaká. Karl Jensch, dedinský nádenník, si nedovoľuje ani len dúfať v kladnú odpoveď na list adresovaný spoločnosti na verbovanie osadníkov. Na jednej strane preto, že nemá 300 libier, a na druhej strane preto, lebo ako nádenník nemá právo na kúpu pôdy. Vplyvom osudu či skôr zásahom Jane Beitovej, Karl Jensch ako jeden z mála, dostane možnosť vycestovať zadarmo. Aby sa nikto z komunity nedozvedel, že on jediný za cestu platiť nemusí, vytratí sa ešte pred odchodom ostatných rodín do Hamburgu, odkiaľ sa majú vyplaviť na Nový Zéland. Karl má viacero dôvodov, aby odišiel z rodiska. Jedným z tých dôvodov je aj krásna Ida Langeová.
Spolu s komunitou Jakoba Langeho som najprv prežívala ťažké útrapy na lodi smerom na Nový Zéland. Cenou útechy pre spoločnosť New Zealand Company, bolo to, že na lodi zomrelo počas plavby "len" šesť detí. Za ostatných preživších osadníkov dostali pekne zaplatené. Hneď po vylodení na Novom Zélande čaká na osadníkov prvá zlá správa - pôdu, ktorú mali dostať, predali osadníkom z Anglicka. Nemeckí osadníci boli preto dočasne umiestnení do rodín v Nelsone, kým spoločnosť nezaistí pre nich pôdu. Dcéry Jakoba Langeho sa rýchlo naučili po anglicky, čo ich otec a brat neschvaľovali. Veď načo sa učiť cudziu reč, keď potom budú žiť aj tak všetci spolu vo svojej komunite.
Po neustálych ponosách zo strany nemeckých osadníkov sa spoločnosť rozhodla poslať na trestnú výpravu k domorodcom skupinu ľudí, medzi nimi aj Karla Jenscha, tlmočníka Chrisa Fenroya a Ottfrieda Brandmanna, Idinho snúbenca. Účelom tejto výpravy ku kmeňu domorodcov bolo priviesť do mesta náčelníka Te Rauparahu a súdiť ho pre vyhnanie zememeračov z pôdy, ktorá podľa bielych prišelcov patrí im. Výprava však nedopadla najlepšie. Z pocitu ohrozenia neznámy účastník výpravy vystrelil a zabil dcéru náčelníka, čo viedlo k hrozivej masakre pochytaných osadníkov. Iba jediný človek to prežil. Chris Fenroy utiekol pred smrťou vďaka bielej domorodkyni Cat, prezývanej Poti. Cat bola dcérou prostitútky. Už vo veku 13 rokov ju chceli dať do dražby, aby sa zaučila matkinmu remeslu. Dievča však ušlo k domorodcom, ktorí sa jej ujali a pri nich vyrastala. Jej jedinej bolo ľúto Chrisa Fenroya, tak ho pustila na slobodu. Cenou za tento čin bolo vyhnanstvo. Tak sa s Chrisom vrátila späť do "civilizácie", do mesta Nelson, kde ju zamestnali ako slúžku v dome Beitovcov. Chris sa oženil s Jane, dcérou pána Beita. Jane nebola z vidiny svadby s anglickým "šľachticom" nadšená, čoskoro však prišla na to, ako ho manipulovať, aby bolo všetko po jej. Medzitým sa správy o masakre dostali do uší každému obyvateľovi Nelsonu. Spoločnosť New Zealand Company už predtým začala čeliť istým problémom a aby sa im vyhla (aspoň dočasne), ponúkla na predaj pôdu v záplavovej oblasti pri rieke Moutere. Nevedomí, ale hlavne po pôde bažiaci nemeckí osadníci nedbali ani na rady Karla Jenscha, ktorý sa stal pomocníkom zememerača. Karl ich upozorňoval, že je to záplavová oblasť, no pyšní nemeckí osadníci nechceli prijať radu od nádenníka a tak tú pôdu kúpili. To bolo posledný krát, čo Karl videl Idu.
Ida aj s celou rodinou hneď na druhý deň odišli z Nelsonu do údolia rieky Moutere. Chlapi narýchlo pozbíjali chatrče pre svoje rodiny a potom začali vymeriavať pozemky. Idin snúbenec si vybral "najlepšie miesto", a to hneď vedľa rieky. Samozrejme, pre komunitu bolo prvoradé postaviť kostol, aby mohli slúžiť bohoslužby. Kostol mal byť centrom novej izolovanej verzie ich nemeckej dediny. Osadníkov sužovali nielen slabé zásoby jedla, ale aj potkany, chorľavejúce deti a ťažká drina na poliach, záhradkách a stavbe domov. Netrvalo dlho a prišla prvá záplava, ktorá zničila všetku úrodu a úsilie žien. Chlapi však stále verili, že to bola jednorazová pohroma, ale pre istotu vykopali odvodňovacie kanály. Ida sa potom vydala za Ottfrieda a v manželstve s ním trpela. Ženy sa toľko sťažovali na svoje životné podmienky, až to muži nevydržali a poslali Idu a Ottfrieda (ktorý ako jeden z mála vedel po anglicky), aby v Nelsone nakúpili čo treba. Tu Ida stretáva Cat a ponúka jej život u nich v komunite. Cat prijíma, hoci sa jej nepáčia túžobné pohľady zo strany Idinho manžela. Keď Cat zistila, kde sa usídlili noví osadníci, takisto ich upozornila na záplavy, ale ako obyčajne, nikto nedbal na jej varovanie. A tak ako sa rieka vyliala v lete, vyliala sa aj v zime. Niektorí osadníci sa vzdali a odsťahovali naspäť do mesta. Komunita sa pomaly začala rozpadať. Po druhej záplave sa alkoholom posmelený Ottfried v noci vkradol k Ide a Cat. Cat znásilnil a Ide zlomil ruku. Cat sa zaprisahala, že sa mu pomstí, keď nadíde správny čas a vypadne z tej prekliatej svätuškárskej dediny. Nechcela však Idu opustiť, prehovárala ju, aby odišli spolu. Ida stále vo svojej pokore odmietala. Osadníci boli spokojní, že druhá záplava nemala už také katastrofálne následky. V lete ďalšieho roku však prišla tretia záplava. Zobrala so sebou úrodu, domy, nádeje osadníkov. Celé údolie bolo pod vodou. V tomto ťažkom rozpoložení zisťujú Ida aj Cat, že sú obe tehotné s Ottfriedom, čo ani jednu neteší. Nemeckí osadníci konečne uznávajú porážku a vracajú sa do Nelsonu.
Kniha je podelená na väčšie časti so samostatnými kapitolami. V prvej časti sa okrajovo dozvieme o pomeroch v chudobnom Mecklenbursku a čo to aj o hlavných hrdinoch, ktorým je v tom čase okolo 12-13 rokov. Hneď nato sa dostaneme na opačný koniec sveta, na Nový Zéland, kde sa začína príbeh Kitten, neskôr známej ako Cat. Autorka veľmi dobre popisuje prostredie, v ktorom vyrastala Cat a aj nemeckí osadníci. Reálne som prežívala s hlavnými postavami ich útrapy na lodi a neskôr aj na Novom Zélande. Príjemne ma prekvapilo, že autorka na vykreslenie prostredia nepotrebovala siahodlhé opisy prírody ani mesta. Veľmi dobre vystihla aj hlavné postavy po charakterovej stránke, napríklad ako sa Ida z pokornej a poslušnej dievčiny stáva ženou s vlastným názorom v tak uzavretej cirkevnej komunite. Ku koncu knihy už autorka nespomína Karla a mrzelo ma, že som v podstate nevedela, čo sa deje s ním ďalej v tom istom čase ako osadníkov vytrápili záplavy. Jediné, čo ma rušilo na celkovom dobrodružstve osadníkov bola premenlivosť hlavných postáv, často som si kládla otázku, kto je vlastne dejovým stavebným kameňom celého príbehu. Ida, Cat, Karl alebo Chris a Jane.
Informácie o knihe
Jazyk: SK
Vydavateľ: IKAR
Rok vydania: 2014
Počet strán: 424
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Jennifer Niven – Vesmír na pleciach 17. nov 2017
- Affinity Konar – Mischling 29. mar 2017
- Zak Ebrahim –Teroristov syn 23. nov 2016
- George Friedman – Ohniská napätia (Na prahu krízy v Európe) 16. okt 2016
- M. R. Arlidge – Jeden musí z kola von 18. sep 2016