Dobšinský, Sládkovič, či Podjavorinská. Poznáte ich Pamätné izby?

100 známych osobností kultúrneho života. Pavol Dobšinský, Margita Figuli. Peter Jilemnický. Andrej Sládkovič. Ľudmila Podjavorinská. Či Martin Kukučín. Od Kostolišta na západe Slovenska, cez severnú Oravskú Polhoru, južné Komárno, až po východnú Topoľu.
Novinka Pamätné izby vychádza v edícii Kultúrne Krásy Slovenska a opäť trošku poodkrýva našu významnú históriu, na ktorú, žiaľ, občas zabúdame.

Kniha predstavuje pamätné izby historických osobností kultúrno-spoločenského života Slovenska a ich expozície v jednotlivých oblastiach Slovenska Starostlivý výber Daniela Kollára poukazuje na rôznorodosť expozícií, ktoré sú venované osobnostiam slovenskej histórie a kultúry a v niektorých prípadoch aj vidieckych múzeí, ktoré sú navzájom prepojené s expozíciami osobností.

Do knihy sú zaradené pamätné izby 100 osobností literárneho, hudobného či vedeckého života na Slovensku. Sú v nej nielen informácie o expozíciách, ale sú tu predstavené aj jednotlivé lokality, v ktorých sa narodili či pôsobili najvýznamnejšie osobnosti slovenského národa ako aj ich život a tvorba.
Lokality sú zoradené geograficky v prvej časti od západu na východ severným smerom a v druhej časti naopak južným smerom.
Kniha Pamätné izby sa snaží tak trochu aj odkryť životný príbeh týchto ľudí, ktorí sa vo svojom odbore vypracovali na vysokú úroveň a formovali spoločnosť na území dnešného Slovenska v tej-ktorej dobe.
Zároveň je to aj literárno-umelecká prechádzka po jednotlivých regiónoch Slovenska, takže pri svojej najbližšej ceste si budete vedieť naplánovať vybrané lokality.

Kniha vyšla vo vydavateľstve DAJAMA, ktoré sa od vzniku v roku 1996 venuje propagácii regiónov Slovenska a vydávaniu publikácií o jeho geograficko-historických oblastiach. Doteraz vydalo 219 publikácií o Slovensku. Všetky knihy pripravuje nielen v slovenskom jazyku, ale vo viacerých jazykových mutáciách.

Pozrite sa do jednej z izieb v novinke Pamätné izby:

ORAVA
Hornatá Orava dala Slovensku viacero osobností zviazaných predovšetkým s literatúrou.
Ich dielo si možno pripomenúť v početných pamätných izbách roztrúsených po dolnej i hornej Orave.

Jasenová
Ak na Oravu prídeme po ceste z južnej liptovskej strany, nemôžeme si nevšimnúť Jasenovú,
ktorá sa krčí pod západnými svahmi Veľkého Choča. Najslávnejším miestnym rodákom bol okrem zakladateľa oravskej knižnice Vavrinca Čaploviča významný realistický spisovateľ Martin Kukučín (1860 – 1928).
Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) prežil detstvo vo vidieckom prostredí Jasenovej a sem sa aj po štúdiách v roku 1878 vrátil ako učiteľ. V tom období začal aj literárne tvoriť. V písaní pokračoval i počas štúdia medicíny v Prahe v rokoch 1885 až 1893. Pretože dobre poznal život dedinského ľudu, väčšina jeho poviedok je z tohto prostredia.
Najznámejšie sú Rysavá jalovica, Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Neprebudený a Keď báčik z Chochoľova umrie. Po štúdiu Martin Kukučín prežil prevažnú časť života ďaleko od
rodného Slovenska. Do vlasti sa vrátil v roku 1922, avšak dlho tu nepobudol. Krátko zotrval v Martine, potom odišiel do chorvátskeho kúpeľného mestečka Lipik a v roku 1928 zomrel v nemocnici v neďalekom Pakraci. Jeho telesné pozostatky previezli na Národný cintorín v Martine.

Lekár – spisovateľ
Po štúdiu medicíny a krátkej praxi v rakúskom Innsbrucku a vo Viedni prijal miesto
lekára v Selciach na chorvátskom ostrove Brač. Pôsobil tam trinásť rokov a za tento čas okrem mnohých poviedok vytvoril svoj prvý román Dom v stráni. Potom Brač opustil
a spolu s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Natrvalo sa usadili v čílskom meste Punta Arenas medzi vysťahovalcami – Dalmatíncami. Aj tu literárne tvoril. Napísal cestopis Prechádzky po Patagónii a rozsiahle päťzväzkové dielo Mať volá. Zobrazil v ňom obyvateľov kolónie vysťahovalcov v Južnej Amerike. Bolo mu asi aj súdené zomrieť v cudzej zemi, keďže naposledy vydýchol v Chorvátsku.
V Jasenovej sa nachádza rodný dom Martina Kukučína, typická drevená dolnooravská usadlosť stredného roľníka z polovice 19. storočia. V dome zriadili pamätnú izbu. Dom postavil spisovateľov otec Ján Bencúr v roku 1856 a s hospodárskymi budovami tvorí uzavretý celok. Zachoval sa najmä vďaka rekonštrukcii v roku 1960, keď ho otvorili pre verejnosť. V roku 2010, pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľa, pamätný dom sprístupnili ako malé literárne múzeum, v ktorom sa spojila etnografická a literárna časť.

Expozícia, ktorá je inštalovaná v štyroch miestnostiach, prostredníctvom písomných a obrazových dokumentov približuje život a dielo slávneho spisovateľa. Dom je zariadený
typickým dreveným nábytkom a aj jeho exteriér je ukážkou oravskej drevenej architektúry.
Predná izba a kuchyňa sú zariadené dobovým nábytkom tak ako za spisovateľovho života. Ďalšie miestnosti slovom i obrazom približujú jeho dobrodružný životný príbeh, komplexný pohľad na spisovateľovu rozsiahlu tvorbu i ohlas jeho diela v súčasnosti.
Pred obecným úradom uprostred Jasenovej stojí mohutná bronzová socha Martina Kukučína z ateliéru Jána Kulicha. Spisovateľ je vymodelovaný ako sediaci pútnik kochajúci sa nádherou oravskej prírody.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018